Vojnová loď Jamato

Jamato (japonsky 大和) bola japonská vojnová loď triedy Jamato pomenovaná podľa rovnomennej provincie. Mala štyri sesterské lode: Musaši, Šinano (ktorá bola prestavaná na lietadlovú loď), Projekt 111 a Projekt 797 (z týchto dvoch nebol ani jeden dostavaný). Celá myšlienka stavby vychádzala z požiadavky postaviť utajene takú silnú loď, aby ju priemyselne silnejšie USA nedokázali v horizonte 3-5 rokov napodobniť. Tým by Japonsko získalo krátkodobo námornú nadvládu. Až do roku 1961, keď americké námorníctvo zaradilo do výzbroje lietadlovú loď na atómový pohon Enterprise, boli vojnová loď Jamato a jej sestra Musaši najväčšími vojnovými loďami na svete.

Celková dĺžka lode bola 263 metrov, šírka 38,7 metra, loď mala ponor 11 m a bojový výtlak 72 800 ton. Posádku tvorilo 2767 mužov. Pohonná jednota pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 110 MW, pri ktorých jednotka dosahovala maximálnu rýchlosť 27 uzlov pomocou štyroch skrutiek. Pancierovanie bočného pásu dosahovalo hrúbku 369-408 mm sekundárny pás mal hrúbku 198 mm. Pancier veže mal hrúbku 500 mm berbety (veže delostrelectva) mali na čele hrúbku až 650 mm, pričom hmotnosť veže hlavného delostrelectva mali hmotnosť až 2774 ton. paluba mala len jediný pancierový pás o hrúbke 231 mm. Primárna výzbroj pozostávala z deviatich 460 mm diel kalibru 45. Bol to najväčší kaliber aký bol v dejinách namontovaný na loď. A to v troch trojhlavňových vežiach, dve na prove, jedna na korme, pričom každá mala hmotnosť 2 500 t. Sekundárna výzbroj pozostávala z dvanástich 155 mm. Bola uložená v štyroch trojhlavňových vežiach jedna nad primárnym delostrelectvom v prednej časti, druhá takisto nad primárnym delostrelectvom v zadnej časti a zvyšné dve po stranách v strede trupu. Po oboch bokoch trupu nad 155 mm vežami boli tri strelecké pozície dvojhlavňových 127 mm kanónov. Zhruba tie isté údaje platili aj pre Musaši.

Napriek svojím nepochybne veľkým možnostiam nebola vojenská kariéra Jamata nijak oslňujúca. Po uvedení do služby sa Jamato stala vlajkovou loďou admirála Isoroku Jamamota. (veliteľa Japonského cisárskeho námornívctva).

Skoro stále sa však držala vzadu. Hoci sa spolu s bojovými loďami Mutsu, Nagato, lietadlovou loďou Hosho, krížnikom Sendai, deviatimi torpédoborcami a štyrmi podpornými loďami vyplávala na cestu k Midway v júni 1942, do bojov nezasiahla a nevypálila ani jediný náboj. Len veľmi málo zasiahla do bojov o Guadalcanal a od 29. augusta 1942 do 8. mája 1943 kotvila nečinne v prístave v Truku. V máji 1943, bola na jednotke prevedená rozsiahla rekonštrukcia a prezbrojenie, keď boli dve veže sekundárneho 155 mm delostrelectva na bokoch plavidla odobraté a namiesto nich boli pridané 25 mm kanóny. Pridaný bol radar Typ-22. Prestavba bola dokončená v decembri. Následne sa presunul na ostrov Truk, pričom po ceste bola jednotka torpédovaná ponorkou USS Skate. Rekonštrukcia následne pokračovala v apríli 1944, kedy bolo pridaných šesť stanovíšť s dvojhlavňovými 127 mm kanónmi na miesto po 155 mm vežiach a pridané ďalšie 25 mm pritilietadlové kanóny.

K flotile sa pripojila v júni 1944 a zúčastnila sa na bitky o Filipíny. V októbri bola súčasťou síl v bitke pri zálive Leyte, počas ktorej po prvýkrát použila svoje hlavné delostrelectvo kalibru 460 mm a to ako proti lietadlám (Japonci vyvinuli protilietadlové strely kalibru 460 mm), tak i proti lodiam protivníka. Vôbec po prvý krát, a zároveň naposledy bolo hlavné delostrelectvo použité na bol proti plavidlám protivníka. Vystrelených bolo 104 projektilov 460 mm. Počas tohto delostreleckého leteckého súboja bola potopená jedna americká eskortná lietadlová loď a jeden torpédoborec. Počas útoku lietadiel zasiahli Jamato dve bomby a spôsobili menšie škody. Naproti tomu jej sesterská loď Musaši bola ťažiskom leteckého útoku z lietadlových lodí, a bola potopená. Jamato následne "degradoval" na sprievodné plavidlo, keď sprevádzal lode na Samar (Filipíny), ktoré vyvrcholilo torpédovaním americkým torpédoborcom USS Heermann. V novembri 1944 sa vrátil na prezbrojenie do Japonska, kde mu boli pridané počas zimy 1944-45 ďalšie protilietadlové zbrane. 19. marca 1945 bol Jamato napadnutý vo Vnútornom mori lietadlami skupiny lietadlových lodí Task Force 58 pri Kure, ktoré mu spôsobili menšie škody.

V apríli až do druhej polovice júna 1945 museli spojenci pri Okinawe čeliť mohutným vlnám samovražedných útokov kamikadze. K tomu sa pridávali ešte útoky ľudských torpéd Kaiten a samovražedných výbušných člnov, či dokonca zúfalé útoky Banzaj, ktoré páchali vojaci s výbušninami. Armádni velitelia, členovia cisárskeho vrchného velenia boli ovplyvnení hrdinským počínaním obrancov Sajpanu a Iwojimy, ktoré spojenci dobyli za cenu obrovských strát a sľúbili, že porážka Japonska bude odčinená v Okinawe

Posledná misia vtedy už jedinej z najväčšej triedy bojových lodí bola operácia Ten-Go, ktorá nasledovala po invázii na Okinawe (začala 1. apríla 1945). Píše sa o nej ako o samovražednej misii, pretože plavidlo malo palivo len na cestu k Okinawe. Loď vyplávala pod vlajkou admirála Seijčiho Ita s cieľom napadnúť flotilu USA podporujúcu vylodené jednotky na západe ostrova a následne nabehnutie na breh, kde by uviazla ako nepohyblivá ale hlavne nepotopiteľná delostrelecká batéria. Jamato mal podporiť brániace sa japonské jednotky a brániť prísunu posíl Američanov prípadne ich zatlačiť do mora a zničiť invázne jednotky. V sprievode ľahkého krížnika Jahagi a ôsmych torpédoborcov opustila formácia 6. apríla prístav Tokujama.

V tej dobe už americké letectvo zablokovalo všetky možné východy z Vnútorného mora a jediný voľný (Hójo) strážili ponorky. Ešte vo večerných hodinách 6. apríla zachytila zväz bojovej lode Jamato americká ponorka. Zväz nemal žiadnu leteckú podporu. Všetci dôstojníci a mužstvo predpokladali, že sa jedná o poslednú plavbu Jamata. Preto posádka i dôstojníci v skorých ranných hodinách 7. apríla obradne vypili saké.

Okolo 8:30 lietadlá z lietadlových lodí chrániacich vylodené jednotky na Okinawe vyštartovali oproti zväzu Jamata. Okolo 10:00 japonský radar na Jamate zaregistroval približujúce sa lietadlá, na ktoré hneď upozornil radista Seičiho Ita. O sedem minút už boli na lodi pozatvárané všetky dvere, okná a ventilátory (opatrenie proti potopeniu v prípade prerazenia trupu), všetky bojové stanovištia boli obsadené.

Jamato začala obranu zoskupenia paľbou z 460 mm diel špeciálnymi protilietadlovými projektilmi. Každý projektil sa po výstrele roztrhol na mnohotisíc kúskov čím vytvoril doslova oblak črepín letiacich rýchlosťou 780 m/s - 2800 km/h (úsťová rýchlosť). No tieto strely neboli efektívne proti prilietajúcim lietadlám, navyše znižovali efektivitu ostatného protilietadlového delostrelectva (otrasy lode, dym...). Pri paľbe museli byť opustené všetky palubné stanovištia pretože tlakovú vlnu pri výstrele nemohol nik prežiť. To znamenalo, že všetko protilietadlové delostrelectvo bolo nečinné. 460 mm hlavne zniesli iba desať výstrelov, po tom boli tak opotrebované, že sa museli vymeniť, keďže už nezaručovali presnosť zásahu.

Lietadlá z lietadlovej lode USS Hornet sa spojili s lietadlami Curtiss SB2C-4E Helldiver bombardovacej perute VB-82 z USS Bennington pod vedením Hugha Wooda vo výške 6 000 m, kde ponad mraky a aj keď ich radar zaregistroval, boli už dosť blízko. Prenikli protileteckou clonou a zaútočili z mrakov. Boli prvými lietadlami, ktoré zaútočili na Jamato 7. apríla 1945, v deň jeho poslednej plavby. Lietadlá Avenger niesli torpéda, a spolu s Helldivermi zaútočili v súčinnosti na svoj hlavný cieľ, ktorým bola práve bojová loď Jamato.

tok začal z výšky 6 000 m, z ktorej lietadlá nalietavali na loď a zhadzovali bomby z výšky 500 m dokonca i nižšie. Následne zaútočili torpédonosné stroje. Piloti torpédových bombardérov dostali inštrukcie, aby útočili na prednú a zadnú časť, kde bola slabšia pancierová ochrana a len z jednej strany, aby sa loď prevrátila. Jamato zasiahlo približne 8 bômb a 12 torpéd. O 14:23 sa loď prevrátila a jej muničné sklady explodovali.

Hríb po výbuchu a siahal do výšky 4 míľ a bolo ho vidno až v 125 míľovej vzdialenosti v Kagošimskej prefektúre na Kjúšu, Najjužnejšom zo štyroch najväčších japonských materských ostrovov. Len 280 zo 2 778 námorníkov sa zachránilo. Táto samovražedná misia skončila stratou Jamata, ľahkého krížniku Jahagi, všetkých štyroch torpédoborcov a asi 3 700 mužov. Pri útoku na Jamato bolo stratených 10 lietadiel s dvanástimi členmi posádky.

 Galériu k vojnovej lodi Jamato nájdete tu.