Gotha P.60
Gotha P.60
V auguste 1944 prebiehali v továrňach spoločnosti Gotha skúšky a výroba jednomiestnej stíhačky- samokrídla Horten-IX vybavenom radarom, ktorý sa stal známym ako Horten Ho 229. Počas toho prišli inžinieri firmy Gotha s niekoľkými návrhmi na zlepšenie, ktoré neskôr uplatnili vo vlastnom projekte podobnej koncepcie. Medzi hlavné nedostatky Ho 229 patrilo málo priestoru, čo znemožňovalo pridávanie ďalších komponentov či členov posádky, ďalším problémom boli motory zakomponované v trupe. Ak by sa totiž mal použiť iný typ motorov, než je ten plánovaný, neobišlo by sa to bez skúšok aerodynamiky, čo nebolo pravé najšťastnejšie, vzhľadom na zlú vojenskú situáciu Nemecka.
Konštruktéri firmy Gotha vedení doktorom Hünerjägerom predložili v januári 1945 RLM návrh dvojmiestnej stíhačky, ktoré prevzalo mnoho prvkov z Hortenovho návrhu, s označením P.60.
Gotha P.60A bolo samokrídlo s kostrou z kovových rúrok a trupom z preglejky. Stroj bol dlhý 9,5 metra s rozpätím krídla 12,41 m. Pohon zabezpečovali dva motory BMW 003A-1, jeden bol namontovaný zvrchu za pretlakovou kabínou, pri ťažisku, kde sa obe krídla stretávali. Druhý motor bol umiestnený zospodu. Maximálna rýchlosť sa odhadovala na 953 km/h. Vo vnútri lietadla sa nachádzali tri palivové nádrže s objemom 1200 litrov, v každom krídle bola jedna a tretia sa nachádzala za kokpitom. Ten bol opancierovaný a nachádzal sa v nose lietadla. Keďže bol veľmi nízky a bolo v ňom málo miesta, dvojčlenná posádka musela byť ležmo vedľa seba ( čo bolo nepohodlné, ale pomáhalo to prekonávať preťaženie pri vzdušných manévroch). Stroj bol vybavený aj zaťahovateľným podvozkom.
Vzniklo niekoľko verzii P.60A- výšková stíhačka vyzbrojená štvoricou kanónov MK 108 kalibru 30 mm, ťažká stíhačka vyzbrojená dvoma kanónmi MK 103 kalibru 30 mm a prieskumná verzia vyzbrojená dvojicou kanónov MK 108 a vybavená fotoaparátom Rb 50/18.
Neskôr sa objavil návrh P.60A/R, ktorá by bola vybavená raketovým motorom Walter HWK 509B. Jednou z hlavných nevýhod P.60A bola skutočnosť, že kvôli motoru umiestnenému za kokpitom sa v prípade núdze piloti za letu nemohli dostať bezpečne von z lietadla. Preto vznikla verzia P.60A-2, ktorá mala oba motory namontované pod trupom. To nanešťastie viedlo k miernemu zníženiu výkonov.
Ďalším krokom vo vývoji bola verzia P.60B so zjednodušenou konštrukciou prevzatou z P.60A. Dvojmiestny kokpit dostal klasický pôdorys, čím sa v nose vytvoril priestor na inštaláciu radaru. Na krídlo boli nadstavené dve vertikálne chvostové plochy. Pôvodné motory nahradili nové, výkonnejšie pohonné jednotky Heinkel HeS 011, ktoré dávali stroju najvyššiu rýchlosť 973 km/h. Výzbroj tvorili 4 kanóny MK 108 kalibru 30 mm. RLM povolilo práce na projekte v roku 1945, avšak čoskoro nato boli konštrukčné práce na prototype zastavené v prospech verzie P.60C.
Gotha P.60C sa stal konečnou verziou programu P.60. Jednalo sa o nočnú stíhačku, ktorá už bola určená pre sériovú výrobu. Aj keď zavládol istý zmätok, či majú byť nainštalované motory HeS 011 alebo BMW 003, projekt pokračoval podľa plánu. Trup bol predĺžený, aby sa doň vmestil radar s anténou typu Morgenstern. Výzbroj mala ostať nezmenená, zvýšilo sa len rozpätie krídla na 13,5 metra a dĺžka na 10,9 metra. Predpokladaná maximálna rýchlosť činila 960 km/h. Koniec vojny ukončil ďalší vývoj.
Galériu k P.60 nájdete tu.