Davy Crockett

Sci-fi román a film Hviezdna pechota (Starship troopers) patrí vo svojom žánri ku klasike. Jeden z originálnych nápadov, ktorý sa tu vyskytuje, je nukleárna pechotná zbraň. O niečo menej známy je ale fakt, že taká zbraň skutočne existovala.

Ak sú nejaké zbrane, ktoré by sa dali popísať ako produkty paranoje studenej vojny, tak vám zostanú dve zbrane: Bomba Cár a systém Davy Crockett.

V 50-tych rokoch minulého storočia bola možnosť vypuknutia ,,horúcej vojny“ medzi USA a ZSSR pokladaná za vysoko reálnu a obe veľmoci predpokladali, že protivník má tie najhoršie agresívne úmysly. Krajiny NATO sa obávali masívneho útoku sovietskych pozemných ozbrojených síl, proti ktorých zdrvujúcej početnej prevahe by sa nemohli brániť konvenčnými prostriedkami. Takto sa zrodila kategória taktických jadrových zbraní, ktoré mali byť použité v Európe. Najprv to boli jadrové pumy do lietadiel, neskôr nukleárna munícia do diel a nakoniec sa zrodil projekt miniatúrnej jadrovej zbrane, ktorou mali byť vyzbrojené bežné pozemné sily. Jej vývoj zahájila Americká komisia pre atómovú energiu, ktorá získala aj podporu armády. Bol vyvinutý malý delostrelecký komplet s dostrelom niekoľko kilometrov, ktorý mal byť schopný dopraviť na cieľ jadrovú hlavicu schopnú zničiť útočiace nepriateľské obrnené jednotky, alebo chystajúce sa k útoku, alebo významné dopravné uzly a ďalšie ciele. Pre dopravu mali stačiť normálne dopravné vozidlá americkej armády.

Strela, ktorá mala dopraviť hlavicu k cieľu, mala dráhový raketový pohon a niesla názov M 388 a skladala sa z dvoch častí. Mimo hlaveň kanónu sa nachádzala jadrová hlavica W54, ktorá bola pripojená k telu strely umiestnenej vo vnútri. Strela mala dĺžku 78,7 cm a vážila 34,5 kg.

Vznikli dve verzie odpaľovacích zariadení Davy Crockett- M28 a M29. M28 malo hlaveň dĺžky 1,6 m a kalibru 120 mm. Maximálny dostrel bol 2 km. M29 malo hlaveň kalibru 155 mm a dostrel sa zdvojnásobil na 4 km. Obsluhu kompletov tvorilo 5 mužov. Odpálenie prebiehalo diaľkovo pomocou 22 m dlhého káblu.

Výroba kompletu Davy Crockett bola pripravená v roku 1960. Komplet bol predvedený v Európe aj v USA, ale čakalo sa na test s ostrou jadrovou muníciou. Hlavica W54 prvý raz vybuchla 7. júla 1962 na skúšobnom polygóne v Nevade. Išlo ale iba o detonáciu hlavice uloženej v podzemnej konštrukcii. Zbraň Davy Crockett prvý raz vystrelila až 17. júla 1962. Explózia mala silu okolo 18 ton TNT.

Hoci efekt bol pôsobivý, ukázali sa mnohé problémy: zbraň mala nízku presnosť, ktorá v kombinácii s malým doletom takmer znemožňovala streľbu na malé ciele. Okamžitý deštrukčný účinok výbuchu (t.j. výbuch a tlaková vlna) by tiež zničil tanky len v bezprostrednej blízkosti výbuchu. Hlavica by síce mohla byť aj silnejšia, ale potom by už výbuch ohrozoval aj obsluhu kompletu. Objavil sa aj šialený návrh na zamorenie zóny s priemerom niekoľko sto metrov smrtiacou dávkou radiácie, ktorá by vydržala okolo 48 hodín. Množstvo výbuchov by vytvorilo v Nemecku nepriechodné pásmo pre ľudí a armády NATO by sa za tú dobu dokázali zmobilizovať. Škoda len, že sovietske tanky boli prispôsobené na prácu v rádioaktivitou zamorenom prostredí, takže tá ,,nepriechodná zóna by ich zastavila asi len ťažko. Taktiež sa nemohlo počítať s prežitím obsluhy, zabila by ju radiácia.

Ale aj napriek týmto ,,malým“ nedostatkom bola sériová výroba systému zahájená. Bolo postavených niekoľko stoviek odpaľovacích zariadení a asi 2100 granátov M388. Zbraň bola oficiálne zaradená do výzbroje americkej armády v roku 1962 a zostala tam do roku 1971.

V niektorých štúdiách bola zbraň Davy Crockett označená za najhoršiu zbraň, akú kedy američania používali alebo ako najhlúpejšia zbraň 20. storočia. Niet pochýb, že pechotná nukleárna zbraň zostane ešte dlho len záležitosťou Sci-fi.

 Galériu k zbrani Davy Crockett nájdete tu.