Rusko-gruzínky ozbrojený konflikt

Dátum 8. 8. 2008 si väčšina spája so zahájením (značne kontroverzných) olympijských hier v Číne. Táto nepochybne významná udalosť však aspoň spočiatku zatienila asi najvážnejšiu rusko-americkú konfrontáciu od konca studenej vojny. K tomuto konfliktu došlo aj napriek tomu, že gruzínsky prezident Michail Saakašvili vedel, že Rusko v prípade agresie zo strany Gruzínska proti Južnému Osetsku zasiahne proti gruzínskej armáde.

Vznik a problémy dnešného Gruzínska
Dnešné Gruzínsko ako samostatný štát vzniklo 9. apríla 1991. Ale prakticky už od svojho vzniku v ňom vládlo napätie, pretože separátne regióny Abcházsko a Južné Osetsko majú vlastnú históriu, jazyk a kultúru.
Južné Osetsko, ktoré do roku 1990 predstavovalo autonómnu oblasť Gruzínskej socialistickej republiky, sa už od roku 1989 usilovalo o vytvorenie jedného štátu s etnicky rovnako zloženým Severným Osetskom, autonómnou republikou Sovietskeho zväzu, ktorá je v súčasnosti súčasťou Spoločenstva nezávislých štátov. Konanie bolo opodstatnené vzhľadom na historicky podložený gruzínsky nacionalizmus a skúsenosti s gruzínskou nenávisťou k etnickým menšinám v dobe vlády prezidenta Zviada Gamsakhurda, ktorého Osetínci prirovnávajú k súčasnému gruzínskemu prezidentovi Michailovi Saakašvilimu. Gamsakhurdove jednotky obsadili Južné Osetsko v decembri roku 1990, ale tento vojenský vpád bol odrazený vojskami vtedajšieho ministerstva vnútra ZSSR.. Konflikt sa skončil v roku 1992, keď sa predstavitelia Ruska, Gruzínska a Južného Osetska stretávajú v Soči, uzatvárajú mier a dohadujú sa na vytvorení mierových síl ktoré by mali po 500 mužov od každého štátu.  Gruzínsko sa na základe toho vzdalo snahy o pripojenie Južného Osetska k svojmu územiu.

Rusko považuje podporu Južného Osetska za kľúčovú. Krajina odmieta pripojenie Gruzínska k NATO. Osetské obyvateľstvo pritom patrí k najstarším ruským spojencom na Kaukaze. V novembri 2006 sa v Južnom Osetsku uskutočnilo referendum, v ktorom sa 99% Osetíncov vyjadrilo za nezávislosť od Gruzínska.

Abcházsko vyhlásilo samostatnosť v roku 1992 na základe práva na sebaurčenie podľa výkladu článkov 70 a 72 ústavy ZSSR. Nasledujúci gruzínsko-abcházsky ozbrojený konflikt v rokoch 1992-1993 sa skončil porážkou gruzínskych vojsk a nasledovali etnické čistky gruzínskeho obyvateľstva žijúceho v Abcházsku. Napriek dohode o zastavení paľby z roku 1994 a rozmiestnení vojsk Spoločenstva nezávislých štátov, sa spory ohľadne vyhlásenia nezávislosti nepodarilo vyriešiť. Tieto spory ostávajú vážnym zdrojom napätia medzi Gruzínskom a Ruskom. V roku 2005 sa Gruzínsko zaviazalo, že nepoužije silu a Abcházsko prisľúbilo umožniť postupný návrat 200 000 etnických Gruzíncov, ktorí utiekli pred násilnosťami. Zmluva však bola na začiatku roka 2006 porušená, pretože v júli 2006 uskutočnila gruzínska armáda úspešnú operáciu na ovládnutie Kodorského priesmyku v Abcházsku.

Rusko nie je ochotné opustiť Južné Osetsko ani Abcházsko, pretože tým by prispelo k eskalácii etnických konfliktov medzi spojencami na ruskom Kaukaze.

Predohra k vojne
Michail Saakašvili sa stal gruzínskym prezidentom v máji roku 2004 po tzv. Revolúcii ruží, ktorá sa začala v novembri 2003 a skončila odstúpením doterajšieho prezidenta Eduarda Ševarnadzeho. V nasledujúcich voľbách získal Saakašvili 96% hlasov. Pre toto číslo, ako aj pre vydanie zákazu zúčastniť sa na voľbách niekoľkým príliš kritickým” pozorovateľom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, boli voľby často označované ako nedemokratické.

Nový prezident občanom sľúbil, okrem zamedzenia korupcie, obnovenie územnej integrity zeme, ktorá po konfliktoch zo začiatku 90. rokov stratila kontrolu nad tromi separatistickými územiami- Abcházskom, Južným Osetskom a Aždarskom. Saakašvili plánoval postupnú, ale rýchlu reintegráciu s použitím metódy cukru a biča”. Prvým získaným regiónom na jar toho roku bolo Adžarsko, malý región na hranici s Tureckom, obývaný Gruzíncami moslimského vierovyznania v ktorom vládol autoritársky vodca Aslan Abašidze.

Tu sa táto metóda uplatnila úspešne- pomocou niekoľkých šikovných vojenských a politických manévrov, protikorupčných opatrení a hospodárskou pomocou sa Saakašvilimu podarilo nakloniť si na svoju stranu obyvateľstvo provincie, roky utláčané samozvanou diktatúrou Aslana Abašidzeho.  Pod tlakom dvojdňových demonštrácií bol Aslan ochotný rokovať a po skončení rokovaní prijal exil v Rusku.

Ešte v roku 2004 sa Tbilisi pokúsilo rovnakým spôsobom riešiť situáciu aj v Južnom Osetsku (po ňom malo prísť na rad Abcházsko). V tomto prípade sa však táto metóda neosvedčila- jednak preto, že bič udrel ako prvý a na cukor už nedošlo a jednak preto, že boli ignorované etnické faktory. Politická konfrontácia s režimom v Cchinvali, na čele ktorého stál Eduard Kokojty, však v auguste 2004 viedla k ozbrojeným zrážkam. Policajné akcie namierené najmä proti pašerákom  zasiahli prakticky celé obyvateľstvo, ktoré vzhľadom ku katastrofálnej hospodárskej situácii nemalo inú možnosť, ako s nimi spolupracovať na nelegálnych aktivitách. Ukázalo sa, že Kokojty neustúpi tlaku Tbilisi gruzínske vojenské a policajné jednotky sa prejavili ako málo akcieschopné a došlo iba k vyhroteniu vzájomnej nenávisti. Obdoba opatrení, ktoré boli použité v Aždarsku a separatistov politicky izolovali ich tak v Južnom Osetsku iba posilnili a spôsobili nárast nepopularity gruzínskych orgánov. Po tomto neúspechu sa Gruzínsko už ani nepokúšalo uplatniť rovnaký postup proti najsilnejšiemu separatistickému režimu v Abcházsku. Tlak Tbilisi by totiž bez medzinárodnej podpory a akcieschopných bezpečnostných zložiek nepriniesol nijaký efekt.

International Crisis Group preto už 18 mesiacov od nástupu Saakašviliho vlády vydala varovanie, že politika Tbilisi nepovedie k mierovému riešeniu problému. Experti ICG konštatovali, že k znovuzjednotení zeme mierovou cestou je potrebné omnoho komplexnejšieho prístupu, pričom bremeno leží na Gruzínsku, ktoré spolu so svojimi medzinárodnými partnermi musí zlepšiť bezpečnosť ľudí žijúcich v oblasti konfliktu, presadzovať hospodársku obnovu a rozvoj, zaistiť právo Juhoosetíncov na riadny návrat a vytvoriť usporiadanie zaručujúce účinnú autonómiu Južného Osetska. Ako dnes môžeme usúdiť, toto memento zostalo nevypočuté.

Zbrojenie
Od nástupu prezidenta Saakašviliho začalo Gruzínsko značne zbrojiť. Vojenské výdavky, ktoré v roku 2002 predstavovali 49 miliónov USD (1 % HDP), dosahovali v roku 2007 už 592 miliónov USD (7 % HDP).
Priaznivci Saakašviliho to odôvodňovali strachom z napadnutia Ruskom, čo skutočne nebolo až tak nepravdepodobné. Pri takomto napadnutí by však gruzínska armáda čelila protivníkovi s absolútnou vzdušnou nadvládou a zdrvujúcou prevahou na zemi aj na mori. Logickú odpoveď tak predstavuje armáda pripomínajúca libanonský Hizballáh (ktorý dokázal prežiť aj masívnu izraelskú ofenzívu v lete 2006), v súlade s ekonomickými možnosťami zeme, maximálne nasýtená protivzdušnými a protitankovými prostriedkami. Gruzínsko však kupovalo ťažkú techniku, vrátane ťažkého delostrelectva a raketometov. Tento arzenál bude v prípade napadnutia na zoznam strát zapísaný ako prvý, zvlášť ak sa ešte demaskuje manévrovaním. V očakávaní masívneho útoku nepriateľa s absolútnou prevahou by sa skôr očakával nákup ľahkých prenosných podporných zbraní ako sú napríklad mínomety.

Samozrejme, keby sa išlo bojovať proti povstalcom, vybavením o poznanie slabším, situácia sa mení. Protitankových a protilietadlových prostriedkov je potrebné len toľko, koľko zodpovedá chudému arzenálu protistrany (t.j. málo)- namiesto toho je nutné investovať do výcviku a vybavenia jednotiek zvláštneho určenia zameraných výlučne na boj s pechotou a v značnej miere nakupovať ťažkú výzbroj poskytujúcu im podporu.
Na zozname nakupovaných zbraní sa ocitlo niekoľko kusov systémovej vojskovej protivzdušnej obrany SA-8 a protitankových rakiet, ale predovšetkým tanky, samohybné aj ťažné delostrelectvo, bojové lietadlá a raketomety.

Takto vybavená armáda zjavne nepočíta s vedením existenčnej vojny s omnoho silnejším protivníkom. A aj keby s ním počítala, sotva by sa s takýmto vybavením mohla morálne rozložiť po dvoch dňoch bojov mimo vlastného územia- v dňoch, keď iba začínala plniť úlohu, pre ktorú existuje.
Záver nemôže byť iný, než že gruzínska armáda, v posledných rokoch absorbujúca takmer miliardu dolárov, sa s najväčšou pravdepodobnosťou, vzhľadom k svojej štruktúre, pripravovala na znovuzjednotenie zeme silou.


Gruzínska armáda
Gruzínske ozbrojené sily sa skladajú z pozemných, vzdušných a námorných síl a Národnej gardy. Jadro tvoria pozemné sily, ktoré sú najpočetnejšie.

Celkovo slúži v ozbrojených silách 32 650 osôb, z toho v pozemných silách 18 993, v letectve 2091, v námorníctve 1350 a 9196 v štáboch, veliteľstvách a ústredných orgánoch. V júni  roku 2008 požiadal prezident Saakašvili o navýšenie početného stavu ozbrojených síl o ďalších 5000 osôb, a to hlavne pre posilnenie letectva a námorníctva. bolo taktiež rozhodnuté navýšiť tohtoročný štátny rozpočet. Počet brigád sa postupne zvýši na šesť. Zálohy celkovo činia 120 000 mužov.

Pozemné sily tvorí 1. pešia brigáda v Gori, 2. pešia brigáda v Kutaisi, 4. pešia brigáda vo Vaziani, 5. pešia brigáda v Khelvachauri, ženijná brigáda v Gori, samostatný peší prápor v Adlia, samostatný tankový prápor v Gori, samostatný protilietadlový oddiel v Kutaisi, spojovací prápor v Saguramo technický prieskumný prápor v Kobuleti prápor vojenskej polície v Tbilisi, zdravotnícky prápor v Saguramo a nekompletná delostrelecká brigáda v Gori a Khoni.

Posádka v Gori bola pred augustovými udalosťami najmodernejším vojenským základniam v Gruzínsku. Ďalšie základne sa nachádzajú v Senaki, Sachere a Krtsanisi.

Čo sa tyla obrnenej techniky, gruzínska armáda disponuje 245 strednými tankami, z toho je 59 kusov typu T-72B1, 75 kusov T-72M, 71 kusov T-72AB a 40 kusov T-55AM. okrem toho majú gruzínske ozbrojené sily k dispozícii 80 BVP typu BMP-1 a 120 BVP typu BMP-2, 75 kolesových OT BTR-80 8x8, 64 pásových OT MT-LB a asi stovkou ľahkých kolesových vozidiel Otokar Cobra 4x4.

Ťahané delostrelectvo malo vo výzbroji 12 kanónov 2A36 Giatsint-B kalibru 152 mm, 18 kanónov 2A65 Msta-B kalibru 152 mm a kanónov 2A18 kalibru 122 mm. Zo samohybného delostrelectva je to 12 kanónov 257 Pion kalibru 203 mm,3 kanóny 2S19 Msta-S kalibru 152 mm, 26 kanónov 2S3 Akacija kalibru 152 mm a 24 kanónových húfnic Dana kalibru 152 mm. Z raketového delostrelectva je v inventári 48 raketometov RM-70 kalibru 122 mm, 120 raketometov BM-21 Grad kalibru 122 mm a 15 raketometov LAR-160kalibru160 mm.

Vzdušné sily sa skladajú z vojenského letectva a protivzdušnej obrany. Letectvo disponuje vrtuľníkmi aj bojovými lietadlami. Letecké krídlo je dislokované na základni v Marneuli, vrtuľníkové na leteckej základni Alexejevka neďaleko Tbilisi. výzbroj letectva tvorí 12 až 35 jednomiestnych dvojmotorových prúdových lietadiel Su-25K/KM/UB (Obr. 10), 11 cvičných dvojmiestnych prúdových lietadiel Aero L-39 Albatros, 2 cvičné lietadlá L-29 Delfín a niekoľko cvičných strojov Kak-52.Čo sa týka vrtuľníkov, Gruzínsko má k dispozícii 1 bojový vrtuľník Mi-35, 19 strojov Mi-24P, 21 vrtuľníkov Mi-24V a 16 protiponorkových vrtuľníkov Mi-14. Do výzbroje je zaradený aj izraelské bezpilotné lietadlo Elbit Hermes 450.

Výzbroj protivzdušnej obrany tvorí 15 protilietadlových raketových systémov 9K37 Buk, 38 systémov S-125 Něva, systém S-200 Vega ďalekého dosahu a 18 systémov 9K33 Osa, prenosné protilietadlové raketové komplety 9K32 Strela 2M, 9K34 Strela 3 a K310 Igla, 35 samohybných štvorhlavňových systémov ZSU-23-4 kalibru 23mm, 15 ťahaných protilietadlových kanónov S-60 kalibru 23 mm a 40 ťahaných dvojhlavňových kanónov ZU-23-2.

Veliteľstvo námorných síl a zároveň aj jeho najväčšia základňa je čiernomorský prístav Poti. najväčšie a najsilnejšie plavidlo gruzínskeho námorníctva je raketový čln Dioskuria triedy LaCombattante II dodaný z Grécka v roku 2004,vyzbrojený štyrmi protilodnými strelami Exocet MM.38, dvoma dvojhlavňovými kanónmi Oerlikon kalibru 35 mm a dvoma torpédometmi. Ďalej má námorníctvo k dispozícii ukrajinský raketový čln Tbilisi, člny Project 205P Akmeta, Project 368T, dva grécke člny Iveria a Mestia a turecký hliadkový čln Kutaisi. Ďalej sú to člny Projektu 360 Cchaltubo, Gali a Gantiadi, bulharské malé výsadkové člny  Project 106K Guria a Atia a ďalšie dve plavidlá Project 1176 (MDK 01 a MDK02) bývalej čiernomorskej flotily a niekoľko ďalších pomocných plavidiel.

Pobrežná ochrana disponuje bývalou nemeckou mínolovkou P-22 Aeti, hliadkovou loďou P-101 Kodori, ukrajinskou hliadkovou loďou P-21 Georgij Topeli, ôsmimi člnmi Project 1400M (P-102 až P-104 a P-103 až P-207), dvoma americkými hliadkovými člnmi triedy Point (P-210 Cotne Dadiani a P-211 General Mazniašvili) a dvoma triedy Dauntless (P-106 a P-209). Vo výzbroji je ešte 9 malých člnov triedy Aist (Project 1398)-P-0111 až P-0116, P-0212, P-702 a P-703).

Gruzínska Národná garda bola zriadená v decembri 1990 a je zložená z dobrovoľníkov. predstavuje prvú ozbrojenú formáciu, ktorá sa stala základom budúcich ozbrojených síl. Jej hlavnou úlohou je podporovať vládu pri riešení krízových situácii, pri mobilizácii záloh a pri účasti v zahraničných misiách. Jej počet sa odhadoval na 20 554 osôb.

Príčiny nového konfliktu
Vojna sa podľa všetkého stala pre Saakašviliho, čeliaceho domácej i zahraničnej kritike, ventilom, nástrojom na riešenie vnútropolitických problémov. Pokojnú demonštráciu kritizujúcu svojvoľné manipulovanie s termínom parlamentných volieb nechal tento západne orientovaný demokrat rozohnať vodnými delami a slzotvorným plynom, opozíciu zastrašoval a prenasledoval na základe obvinení, že kolaboruje s Rusmi. Dôsledkom týchto praktík bola klesajúca popularita Saakašviliho doma i v zahraničí. Aspoň doma sa jeho poslednou záchranou mohol stať vybičovaný nacionalizmus, aký by nasledoval po rýchlom víťazstve.


Za predpokladu, že by Rusko vojensky nezasiahlo, mohol pokus rozpútať Olympijskú vojnu a zjednotiť krajinu  dopadnúť úspešne (hoci v staroveku boli Olympijské hry obdobím, keď sa uzatvorilo prímerie aj počas prebiehajúceho konfliktu, nieto ešte, aby sa rozpútaval nový). Ruský premiér Vladimír Putin  bol v Číne na zahájení olympiády a Číne by sa zrejme nepáčilo, keby jeden z jej  najväčších strategických partnerov odpútaval pozornosť od Čínskej olympiády, do ktorej Čína vložila nemalé investície. To mohlo poskytnúť gruzínskej armáde čas na obsadenie Južného Osetska.
Ale Rusko dalo ešte v júli minulého roku v cvičení Kaukaz 2008 jasne najavo, že vojenský zásah v Južnom Osetsku tolerovať nebude. Saakašvili sa zrejeme domnieval, že Rusi blafujú a, ako už mnohokrát od rozpadu ZSSR, ustúpia. Práve táto domnienka rozhodla konflikt. Keby sa so zásahom rátalo, gruzínska armáda by musela najprv obísť Cchnivali a zablokovať tunel Roki, jedinú rýchlu prístupovú cestu do Cchnivali zo Severného Osetska. Práve týmto tunelom sa niekoľko hodín po zahájení útoku valili ruské tanky smerom k Cchnivali. O zablokovanie tunelu sa teoreticky mohlo pokúsiť aj gruzínske letectvo, ale ani to sa nestalo.

Masívna delostrelecká príprava zamierená na časti mesta obývané civilistami, okrem toho, že porušila medzinárodné vojenské právo a poskytla Moskve skvelú zámienku na ozbrojený zásah, signalizovala protivníkovi zahájenie útoku a poskytla u čas na reakciu. Gruzínske jednotky uviazli v boji o Chnivali a pokus Gruzíncov o obídenie mesta z východu bol zastavený postupujúcou ruskou armádou, ktorá prešla cez tunel Roki zhruba 40 minút po tom, čo sa dali do pohybu Gruzínci. V tom momente bola vojna prehraná a dovŕšenie porážky sa stalo už len otázkou času.


Chronológia konfliktu
1. augusta večer začala gruzínska armáda ostreľovať mesto Cchnivali, čo malo za následok prvé obete na životoch a rozsiahle materiálne škody.

3. augusta prebieha sťahovanie gruzínskych vojsk smerom k hraniciam s Južným Osetskom.

6. augusta sa do regiónu vypravil veľvyslanec so zvláštnym poslaním Ministerstva zahraničných vecí Ruskej Federácie, J.F. Popov. Vďaka jeho úsiliu bola pripravená pôda pre schôdzku v Cchnivali medzi gruzínskym ministrom pre otázky reintegrácie T. Jakobašvilim a vicepremiérom Južného Osetska B. Čočijevom. Toto stretnutie sa však už neuskutočnilo.

7. augusta totiž Gruzínsko obnovilo ostreľovanie Cchnivali, neďaleko Gori rozmiestnilo 27 raketometov Grad a tak ostreľuje Cchnivali aj raketami a delami ťažkého kalibru. Gruzínsko stále pokračuje v sťahovaní vojsk na hranice s Južným Osetskom. Večer, má prezident Saakašvili prejav ku gruzínskemu ľudu, v ktorom hovorí, že nariadil všetkým gruzínskym jednotkám v oblasti konfliktu v regióne Cchnivali neodpovedať na nepriateľskú paľbu. Iba za necelé 3 hodiny, 7. augusta o 22:35 zahájila gruzínska armáda útok na Južné Osetsko.

8. augusta od polnoci prebieha masívna delostrelecká paľba proti Južnému Osetsku. O hodinu neskôr začal pohyb gruzínskych vojsk smerom na Cchnivali. Niečo po druhej hodine ráno sa začal presun ruských vojsk cez tunel Roki do Južného Osetska.  Juhoosteský premiér Eduard Kokoity má ráno prejav, kým Gruzínska armáda úspešne postupuje a obsadzuje mnohé juhoosetské dediny a ostreľovanie zapálilo vládne budovy v Cchnivali. Juhoosetský parlament žiada Rusko o pomoc v snahe zabrániť genocíde, Rusko žiada mimoriadnu schôdzu Rady pre bezpečnosť OSN, ktorá neskôr súhlasí. V medzičase sa začal presun abcházskej armády na hranicu Abcházska s Gruzínskom, Gruzínsko oznámilo mobilizáciu záložníkov. O tri štvrte na štyri sa začal gruzínsky tankový útok v južnom okolí Cchnivali, ktoré sa následne ponorilo do tmy. Ešte dopoludnia gruzínsky minister pre otázky reintegrácie  oznámil, že Cchnivali je takmer úplne obkľúčené gruzínskymi jednotkami, ale my si neželáme materiálne škody ani obete na životoch a preto ešte raz navrhujeme lídrom separatistov začať priame rozhovory o zastavení paľby a deeskalácii situácie v zóne konfliktu. Dôsledkom ostreľovania Cchnivali z gruzínskej strany bolo poškodených mnoho budov štábu ruských mierotvorcov, zhorela budova parlamentu Južného Osetska, bol poškodený komplex vládnych budov, horeli obytné domy. Smerom k Cchnivali sa vydala kolóna gruzínskych tankov a pechota.

Okolo poludnia získala gruzínska armáda kontrolu nad Chcnivali a ďalšími ôsmimi juhoosetskými dedinami
O 12.30 Gruzínsko oznamuje, že prerušuje bojové operácie v Južnom Osetsku na 3 hodiny, aby mohli oblasť bojov opustiť civilisti. Na evakuáciu civilistov do gruzínskeho vnútrozemia vytvorili koridor v osade Ergneti ležiacej na hraniciach Gruzínska a Južného Osetska. Veliteľstvo ruských mierových síl v Južnom Osetsku označilo tvrdenia Gruzínskej strany o zastavení bojov a vytvorení koridoru za nezmysly.
V podmienkach pokračujúceho ohrozenia životov ruských občanov v Južnom Osetsku a v súlade s právom na sebaobranu v rámci operácie na vynútenie mieru, ako to predpokladá medzinárodné právo, presunulo Rusko 8. augusta popoludní do Južného Osetska dodatočné sily na podporu ruských mierotvorcov a na ochranu pokojného obyvateľstva. Začína sa tak ruská pozemná ofenzíva.

Okolo jednej poobede sa ku Cchnivali priblížila kolóna ruských tankov. Juhoosetské sily sa pripravujú na protiútok a snažia sa získať pod kontrolu Zarskú cestu, ktorá spája Južné Osetsko s Ruskom. 14:00- Výbor národnej bezpečnosti Gruzínska sa vyjadril, že ak sa ukážu informácie o vstupe ruských tankov do Južného Osetska ako pravdivé, vyhlásia Rusku vojnu. 11 minút na to Ruské ministerstvo obrany oficiálne informuje o vyslaní vojenskej podpory pre príslušníkov ruských mierových síl v Južnom Osetsku ako reakciu na medializované informácie o pohybe ruských tankových kolón v Južnom Osetsku.

Ruské tanky a obrnené vozidlá, ktoré už dorazili do Cchinvali postupne zaujímajú pozície na podporu ruských mierových síl. Následne boli v Cchinvali  obnovené boje. Mesto je prakticky zničené, bez vody, elektrickej energie a telefonického spojenia.

Pred 16:00 predstavitelia juhoosetskej republiky odhadli straty na ľudských životoch v Cchinvali na tisíce osôb, nakoľko v dôsledku delostreleckej a raketometnej paľby gruzínskych síl bolo mesto zničené. Ministerstvo obrany Ruskej Federácie informovalo, že gruzínske sily strieľajú na príslušníkov ruských mierových síl a civilné osoby na jednotlivých obsadených postaveniach. Podľa ich informácií už padlo okolo 10 príslušníkov mierových síl a v priestoroch gruzínsko-osetských bojov bolo zranených ďalších 30 vojakov. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov obvinil Gruzínsko, že v Južnom Osetsku vykonáva etnickú čistku a oblasti hrozí humanitárna katastrofa.

Okolo štvrtej popoludní obišli dve tankové kolóny ruskej 58. armády Cchinvali po Zarskej ceste a Transkaukazskej magistrále a začali ostreľovať pozície gruzínskych síl. Predstavitelia gruzínskeho ministerstvo vnútra priznali, že z dôvodu ostreľovania ruskými jednotkami opustili niekoľko obvodov Cchinvali. Podľa informácií pomocníka hlavného veliteľa ruských pozemných síl plukovníka Igora Konašenkova zlikvidovali jednotky 58. armády nachádzajúce sa mimo Cchinvali palebné postavenia gruzínskych síl na území Južného Osetska, ktoré ostreľovali mesto a pozície mierových síl. Večer vyzvala Condoleezza Riceová Rusko na stiahnutie svojich vojsk z Južného Osetska. 

Do bojov sa zapojilo aj letectvo:
O 7.25 je Južné Osetsko bombardované gruzínskym letectvom, okrem iného je bombardovaná aj kolóna s humanitárnou pomocou zo Severného Osetska, gruzínske lietadlá útočia aj na samotné Cchnivali.

Ruské letectvo neotáľa s odpoveďou a bombarduje diaľnicu medzi Poti a Tbilisi, bombardované sú aj neďaleké kasárne a vojenský radar. Ďalej ú bombardované gruzínske jednotky pri obci Variani, presúvajúce sa do Južného Osetska, pozície delostreleckej brigády na svahu v Gorijvari a na štadióne v Gori, letecké základne v Marneuli a Bolnisi, kde boli zničené 2 lietadlá a niekoľko budov. Bombardovaný bol aj gruzínsky prístav Poti, výsledkom bolo potopenie jednej hydrografickej lode. Okolo deviatej večer  bola bombardovaná gruzínska letecká základňa v Senaki, neskôr aj letisko vo Vaziani a Rusi zostrelili  gruzínske bojové lietadlo Su-25

9. augusta, krátko po polnoci obnovilo gruzínske delostrelectvo paľbu na pozície ruských mierových síl. Okolo piatej zaujali jednotky ruskej 58. armády i svoje pozície v okolí Cchinvali a sú pripravené začať vojenské operácie na vynútenie mieru v oblasti. Rusko rozhodlo, že do bojovej zóny nasadí aj príslušníkov špeciálnych jednotiek SPECNAZ, ktoré posilnia tankové, motostrelecké, delostrelecké a prieskumné útvary 58. armády. O pol siedmej je Cchnivali pod paľbou gruzínskych raketometov Grad, ktoré je po dvoch hodinách prerušené. Jednotlivé gruzínske palebné postavenia boli umlčané ruskými silami, ale okolo dvanástej hodiny sa ostreľovanie opäť obnovilo.
O 12.27 požiadalo Južné Osetsko Rusko o uznanie ich nezávislosti. V texte vyhlásenia sa okrem iného uvádza: Žiť v systéme fašistickej vlády Gruzínska nie je možné. Prosíme o právnu pomoc a uznanie nezávislosti Republiky Južné Osetsko. O štvrť na dve sa vzdávajú gruzínski vojaci v Cchnivali a opúšťajú svoje pozície.

Okolo pol tretej začala abcházska armáda vojenské operácie proti gruzínskym jednotkám v hornej časti Kodorského údolia. Operácia sa začala raketovo-bombardovacím úderom na priestory sústredenia gruzínskych vojsk v Kodorskom údolí.
O 17:39 ponúkol gruzínsky prezident ruskému prezidentovi zastavenie paľby. Medzitým sa začal protiútok gruzínskych síl v Cchinvali s podporou tankov. Niekoľko tankov prerazilo obrannú líniu juhoosetských bojovníkov a mieria opäť do mesta. Velenie juhoosetskej armády hlási, že sa im podarilo zničiť tri útočiace stroje. Gruzínke jednotky podporované tankmi sa snažia dostať znovu pod kontrolu Zarskú cestu, kľúčovú spojnicu Južného a Severného Osetska. Boje pokračujú aj v Cchinvali, kde sa juhoosetské a ruské jednotky pokúšajú dostať pod kontrolu strategické výšiny v okolí mesta a vytlačiť odtiaľ gruzínske sily. Ruský premiér Vladimir Putin vyzval Gruzínsko okamžite ukončiť agresiu voči Južnému Osetsku.
Krátko po polnoci Ruské letectvo bombardovalo vojenskú časť prístavu v Poti, čím znemožnilo neobmedzené zásobovanie Gruzínska po mori. Ďalej bola bombardované vojenská základňa a železničná stanica v Senaki. O niečo neskôr je opäť bombardované letisko vo Vaziani. O jednej hodine rannej sú bombardované pozície gruzínskej armády v Poti, ako aj dispečing ropovodu Gatchiani, ale ropovod nebol poškodený. Pred deviatou ráno podniklo ruské letectvo nálet na pozície gruzínskeho delostrelectva v okolí Gori.  Bombardované je aj letisko Kopitnari, poškodená je pristávacia plocha. Okolo desiatej večer je opäť bombardovaný prístav Poti. Ministerstvo obrany Ruskej federácie priznáva dve stratené lietadlá Su-25 a Tu-22.

10. augusta skoro ráno bola stiahnutá misia OSN, ktorá monitorovala situáciu na Kodorskom území na hranici Gruzínska, Abcházska a Ruska. Podľa predstaviteľov OSN misiu stiahli z dôvodu obáv o ich bezpečnosť na základe informácií z Abcházska. Pre obyvateľstvo Južného Osetska, postihnuté humanitárnou katastrofou dodalo ruské ministerstvo pre výnimočné situácie 120 ton humanitárnej pomoci. Zároveň vyčlenilo Rusko na pomoc Južnému Osetsku čiastku 10 miliárd rubľov.

O tri štvrte na sedem ráno  sa začala Abcházska armáda presúvať na hranice s Gruzínskom, súčasne obnovila masové bombardovanie a delostrelecké ostreľovanie hornej časti Kodorského údolia, ktoré je pod kontrolou gruzínskych síl. Po tretej hodine popoludní zaujala Abcházska armáda pozície na rieke Inguri pozdĺž hraníc s Gruzínskom. Pozície sa nachádzajú v demilitarizovanej zóne pod kontrolou ruských mierových síl v Galskej oblasti. Abcházski predstavitelia tvrdia, že nemajú v úmysle pokračovať v postupe na gruzínske územie. Zároveň informovali o pokračovaní operácií v Kodorskom údolí, kde bude pokračovať raketometná a delostrelecká paľba na gruzínske pozície.

O 13:23 oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie, že je pripravené rokovať s Gruzínskom, podmienkou je, že sa Gruzínske sily stiahnu na východzie pozície a Gruzínsko prizná svoju vinu za vzniknuté udalosti. O 16:56 Gruzínsko oficiálne požiadalo Rusko o prerušenie bojov. Príkaz na zastavenie paľby gruzínskym jednotkám podpísal prezident republiky Michail Saakašvili. Ministerstvo zahraničných vecí Gruzínska vyhlásilo, že gruzínske sily opúšťajú Južné Osetsko. Ministri zahraničných vecí Ruska a Gruzínska tak pristúpili k rokovaniam. Rokovania tvárou v tvár sprostredkovalo Nemecko. Ruský minister zahraničných vecí podmienil rokovanie úplným odchodom gruzínskych vojsk.

Večer USA obvinili Rusko, že sa snaží o zmenu režimu v Gruzínsku. Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov na rokovaní s americkou ministerkou zahraničných vecí Condoleezou Riceovou obvinenie odmietol, ale zároveň povedal, že gruzínsky prezident sa pre Rusko už nejaví ako dôveryhodný partner pre rokovania.

Po desiatej sa na území Abcházska vylodili ruské výsadkové jednotky. Ich úloha je obrana Abcházska pred agresiou zo strany Gruzínska. Zároveň  Gruzínci obnovujú delostreleckú paľbu na Cchnivali a Rusi odpovedajú intenzívnym ostreľovaním gruzínskych pozícií v okolí mesta Gori.
V tento deň Ruské letectvo zbombardovalo letecký závod Tbilaviastro a tbiliské vojenské letisko, nachádzajúce sa blízko tbiliského medzinárodného letiska. Ďalej  Rusi  bombardujú civilnú rádiolokačnú stanicu v obci Shavshebi západne od Gori a pozície gruzínskych jednotiek v Kodorskom údolí.
V tento deň bola do bojov okolo piatej popoludní nasadená aj ruská Čiernomorská flotila. Okolo pol desiatej dopoludnia sa k hraniciam s Gruzínskom priblížila vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily, raketový krížnik Moskva, sprevádzaný hliadkovou loďou Smetlivyj. Plavidlá majú za úlohu blokádu gruzínskeho pobrežia s cieľom zabránenia dodávkam vojenskej výzbroje a materiálu do Gruzínska po mori. V priebehu dňa podnikli gruzínske raketové člny dva pokusy o útok na lode čiernomorskej flotily hliadkujúce pri brehoch Gruzínska. Pri druhom incidente prekročili 4 gruzínske raketové člny Abcházske hranice a mierili k ruským lodiam. Pri sebaobrannej paľbe potopili ruské lode jeden útočiaci čln, zvyšné unikli späť na svoju základňu v prístave Pori. 

11. augusta zavčas ráno vyrazilo do Južného Osetska 2500 dobrovoľníkov zo Severného Osetska. Podľa informácií ruských médií sú do konfliktnej zóny pripravení vyraziť aj dobrovoľníci z Kabardsko-Balkarska, Čečenska a ďalších regiónov Kaukazu. Abcházske jednotky obnovili ostreľovanie Kodorského údolia.
Francúzsky  minister zahraničných vecí Bernard Kušner na stretnutí s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim predstavil plán na ukončenie konfliktu medzi Gruzínskom a Južným Osetskom. podľa slov gruzínskeho prezidenta je možnosť ukončenia bojov plne v rukách Ruského vedenia, pretože ich jednotky pôsobia na gruzínskom území.
Pred pol deviatou  Abcházsko ponúklo gruzínskym silám obkľúčeným v Kodorskom údolí a jeho obyvateľom vytvorenie humanitárneho koridoru, ktorý im umožní odísť. V opačnom prípade spustia operáciu ktorá povedie k likvidácii obkľúčených jednotiek.  Gruzínske jednotky v Kodorskom údolí odmietli zložiť zbrane a vzdať sa, na základe ultimáta, ktoré im dali abcházske jednotky.
13.30 obnovili Gruzínske sily ostreľovanie Južného Osetska, aj napriek tomu, že gruzínsky prezident Michail Saakašvili podpísal rozkaz na zastavenie paľby. Ministerstvo zahraničných vecí Gruzínska informovalo o masovom zatýkaní gruzínskych občanov v Južnom Osetsku.
Pred štvrtou hodinou poobede prenikli Ruské vojská k mestu Senaki, obsadili vojenskú základňu gruzínskej armády v meste a po zlikvidovaní hrozby ostreľovania Južného Osetska z tejto základne sa z nej sťahujú. Gruzínsky prezident sťahuje armádu na obranu Tbilisi. Ruské jednotky obsadili strategické  výšiny v okolí mesta a do mesta priamo nevstúpili.
Rusi bombardovali vojenskú základňu Senaki a Gori ako aj pozície gruzínskych vojsk v okolí Gori. Gruzínsko informuje o zostrelení celkom 19 ruských lietadiel (Rusko potvrdzuje 4 zostrely).
12. augusta ráno vyjadruje Rusko nesúhlas s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN o Južnom Osetsku, vytvorenej na základe Francúzskeho návrhu.
Po štvrtej ráno začali abcházske jednotky operácie na vytlačenie gruzínskych vojsk z Kodorského údolia. Minister zahraničných vecí Abcházska Sergej Šamba uviedol, že do bojoch v Kodorskom údolí nie sú zapojené ruské jednotky.  Po šiestej prenikli abcházske jednotky do hornej časti Kodorského údolia. Oblasť bola doteraz pod kontrolou gruzínskej armády. Abcházsky prezident Sergej Bagapš informoval, že vojenské operácie abcházskej armády v Kodorskom údolí budú ukončené v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní.
Pred ôsmou hodinou rannou Gruzínsky premiér Vladimír Gurgenidze v televíznom vystúpení vyjadril rozčarovane nad postojom západných partnerov Gruzínska, ktorí nezabránili Ruskej agresii. Minister zahraničných vecí Abcházska Sergej Šamba vyzval medzinárodné spoločenstvo aby zakázalo Gruzínsku mať ozbrojené sily. Ruské jednotky bojujú zhruba 20 km južne od Cchinvali, na prístupoch k mestu Gori.
Po deviatej ráno  obkľúčili abcházske jednotky gruzínske sily vo východnej časti Kodorského údolia. O jedenástej rozhodol Ruský prezident Dmitrij Medvedev o končení bojových operácií ruskej armády v Gruzínsku. Akcie ruskej armády na území Gruzínska sa však nekončia. O šiestej večer vyhlásil Gruzínsky prezident trojdňový štátny smútok na pamiatku obetí gruzínsko- osetskéhho konfliktu. O pol siedmej ukončilo  Abcházsko ukončilo svoje bojové operácie v Kodorskom údolí. Podľa vyjadrenia náčelníka generálneho štábu Abcházskych ozbrojených síl je Kodorské údolie plne pod Abcházskou kontrolou.

13. augusta o 8.24   informoval abcházsky prezident o obnovení jurisdikcie abcházskej vlády na znovu obsadenom území Kodorského údolia.
O 12.05 Generálny štáb ruskej armády informoval, že veľká koncentrácia gruzínskych síl zostáva v blízkosti Južného Osetska naďalej, aj napriek tomu, že časť síl bola stiahnutá na obranu Tbilisi. Tieto sily vyžadujú z ruskej strany veľkú obozretnosť, nakoľko do Južného Osetska stále prenikajú malé skupiny diverzantov. Prieskumné aktivity ruských vojsk nezachytili u gruzínskych síl náznaky na prípravu k odsunu. Zároveň potvrdil, že Gori opustili vládni úradníci, armáda aj miestne policajné sily a mesto je bezbranné. Gruzínske sily v Kodorskom údolí odovzdávajú zbrane. Okolo druhej Reportéri agentúry AFP informujú, že kolóna viac ako 60 obrnených vozidiel mieri z Gori smerom na Tbilisi, vozidlá identifikujú ako ruské. Podľa spresnenie ruského Generálneho Štábu išlo o ruskú techniku, ktorá ale nemierila k Tbilisi, ale vracala sa do Južného Osetska, čo potvrdilo aj ministerstvo vnútra Gruzínska. Ruské jednotky v dopoludňajších hodinách objavili v blízkosti mesta Gori veľký nestrážený sklad výzbroje a munície, pripravenej na použitie, patriaci Gruzínskej armáde. Podľa hovorcu ruských mierových síl ruské jednotky zbrane a muníciu likvidujú, v záujme demilitarizácie zóny konfliktu a bezpečnosti obyvateľstva.
Gruzínsky prezident Saakašvili vyhlasuje že ruské tanky sa blížia k Tbilisi. Pre televíznu stanicu CNN vyhlásil: Budeme brániť naše hlavné mesto do poslednej kvapky krvi. Nikdy sa Rusom nevzdáme.
V priebehu dňa zostrelili Rusi nad Južným Osetskom tri gruzínske bezpilotné prostriedky typu Hermes 450.  Prvý bol zostrelený v noci, druhý predpoludním a tretí večer.
14. augusta, podľa gruzínskych úradov vstúpili do severogruzínskeho mesta Gori ďalšie ruské jednotky. Ruskí vojaci cielene ničia gruzínske vojenské zariadenia. Podľa ruských zdrojov sa mali ruskí vojaci z Gori sťahovať ráno. Prítomnosť ruských jednotiek v meste môže súvisieť s tým, že mesto odmietajú opustiť skupiny juhoosetských milícií a dobrovoľníkov, pričom v meste nie sú gruzínske vojenské alebo policajné sily, schopné ochrániť obyvateľstvo pred rabovaním.
Ruské jednotky operovali aj v prístave Poti, uviedli to gruzínske média. Cieľom ruských jednotiek, podľa agentúry Reuters bol vojenský prístav, odkiaľ odviezli časť vybavenia. Podľa gruzínskych médií bol z prevádzky vyradený bližšie nešpecifikovaný rádiolokátor. Ruský generálny štáb informácie poprel.
Podľa Gruzínskych zdrojov sa ruské jednotky nachádzali aj v meste Zugddidi na hraniciach s Abcházskom.
Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavov spochybnil územnú celistvosť Gruzínska - podľa neho ide o mŕtvu záležitosť.
V Moskve sa s prezidentmi separatistických republík Abcházsko a Južné Osetsko  stretol ruský prezident. V rozhovore prisľúbil, že Rusko ich podporí pri rokovaní o budúcom postavení týchto oblastí, ktoré sa chcú od Gruzínska odštiepiť a zdôraznil, že v tom sa postoj Ruska nijako nezmenil. Obaja prezidenti odštiepeneckých republík tiež podpísali šesťbodový plán prímeria, ktorý tento týždeň navrhlo Rusko a Francúzsko.

15. augusta sa podľa ruského internetového portálu Russia Today v Cchinvali stále sporadicky ozýva streľba, za ktorou údajne stoja gruzínski ostreľovači skrívajúci sa v horách.  Medzi zatknutými ostreľovačmi sú aj cudzinci- občania Ukrajiny a pobaltských krajín. Gruzínsky prezident Michail Saakašvili podpísal dohodu o prímerí s Ruskou federáciou, ktorú do Tbilisi priviezla ministerka zahraničných veci USA Condoleeza Riceová. Podpísaná dohoda sa týka výlučne prímeria a odchodu ruských jednotiek z gruzínskeho územia. Problematické otázky - napríklad budúci status separatistických gruzínskych provincií Abcházska a Južného Osetska, prídu podľa Riceovej na rad neskôr. Spojené štáty podľa nej považujú za nevyhnutné časom vyslať do Gruzínska medzinárodné mierové jednotky, aj napriek tomu, že Rusko prostredníctvom svojho prezidenta Dmitirja Medvedeva dnes vyhlásilo, že Abcházsko a Osetínci žiadnych iných vojakov okrem ruských neprijmú.
Saakašvili na spoločnej tlačovej konferencii s Riceovou povedal, že podpísal zmluvu s ruským okupantom, ale uistil, že sa nevzdá ani kilometra gruzínskeho územia. Ďalej obvinil Rusko, že aj dnes pokračovalo v okupácii značnej časti Gruzínska. Saakašvili zdôraznil, že Gruzínsko sa nikdy nezmieri so stratou akéhokoľvek svojho územia. Gruzínsko podľa neho mnoho mesiacov vopred svet varovalo pred nárastom ruskej vojenskej sily. V tejto súvislosti kritizoval Európu, že jeho varovania ignorovala.
Počas návštevy Condoleezy Riceovej v Tbilisi sa ruský vojenský konvoj tvorený 17 obrnenými transportérmi a asi 200 vojakmi, zaisťovaný zo vzduchu trojicou vrtuľníkov priblížil na vzdialenosť zhruba 55 km od Tbilisi. Konvoj postupoval pozdĺž cesty z Gori do Tbilisi a zastavil sa pri dedine Igojeti. Podľa spravodajcov agentúry Reuters ide o asi najhlbší ruských vojsk do gruzínskeho vnútrozemia od začiatku konfliktu. V konvoji sa nachádza aj vojenská ambulancia, ostreľovači vojaci s granátmi.
16. augusta Ruský prezident Dmitirj Medvedev podpísal v Soči dohodu o prímerí s Gruzínskom navrhnutú Francúzskom a doručenú prostredníctvom diplomacie USA. Dohoda o prímerí umožňuje ruským jednotkám operovať na Gruzínskom území do vzdialenosti 7 km od hraníc, vrátane vytvorenia kontrolných stanovíšť.
Aj napriek podpisu dohody zostávajú ruskí vojaci naďalej hlboko v gruzínskom vnútrozemí (iba 40 km od Tbilisi), na obsadenom území, vrátane prístavu Poti naďalej ničia, alebo odvážajú vojenský materiál a vybavenie gruzínskej armády.
Ruská armáda dnes vyhodila do vzduchu dôležitý železničný most na hlavne železničnej trati spájajúcej východ a západ Gruzínska, cca 45 km západne od Tbilisi. Ruský generálny štáb túto informáciu okamžite poprel.
Severogruzínske Gori stále zostáva v obkľúčení ruských vojsk, aj keď sa časť ruských jednotiek od mesta začala dnes sťahovať. Agentúra Interfax informovala, že Gori navštívil patriarcha gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľja II., ktorého eskortovali pri jeho ceste ruské jednotky. Patriarcha sa vraj chce postarať o to, aby boli pozbierané a riadne pochované telá Gruzíncov, ktorí padli v Gori a v gruzínskych dedinách neďaleko Cchinvali.
Cchinvali prežilo pokojnú noc, z jeho okolia boli hlásené len ojedinené prestrelky. Do mesta sa začínajú pomaly vracať prví ľudia, ktorí utiekli pred bojmi (podľa informácií juhoosetských úradov z 30000 obyvateľov mesta opustilo svoje domovy okolo 80%). Podľa agentúry AP, s odvolaním sa na informácie od ruských dôstojníkov, nasadili ozbrojené juhoosetské milície na čistenie ulíc asi 20 gruzínskych civilistov.
Podľa generálneho prokurátora Južného Osetska Tajmuraza Chugajeva sa Gruzínsko snaží zatajiť rozsah svojich strát a vyzval preto gruzínsku stranu aby sa postarala o svojich padlých vojakov. Padlých sú údajne stovky, v dedinách zostáva ešte mnoho nezhromaždených tiel. Podľa neho je juhoosetská strana pripravená odovzdať telá rodinám padlých, nemá však spojenie s gruzínskou stranou. Prokurátor zdôraznil, že chladiaci systém miestnej márnice nefunguje a s postupom času sa stále znižuje šanca mŕtvych identifikovať.

19. augusta ruský prezident Dmitrij Medvedev prisľúbil svojmu francúzskemu kolegovi Nicolasovi Sakozymu, že ruské jednotky opustia gruzínske územie najneskôr do 18:00 hod (20:00 MČ) dňa 22.08.2008
20. augusta Podľa Gruzínskych predstaviteľov sa odsun ruských vojsk z územia Gruzínska, v súlade s dohodou o prímerí ešte nezačal. Tanky a obrnená technika zostávajú stále na svojich pozíciách na gruzínskom území, hranicu s južným Osetskom prekročilo len niekoľko prázdnych nákladných áut (čo je troška v rozpore so snímkami novinárov, zobrazujúcich nákladné autá plné ukoristených zbraní).
Generálny štáb Ruskej armády naopak tiež obvinil Gruzínsko z porušenia dohody - gruzínske sily sa preskupujú, aby sa pripravili na novú agresiu, a to aj napriek súhlasu so stiahnutím v rámci dohody o prímerí, pričom ich cieľom je obnovenie svojho vojenského potenciálu.
Ruský generálny štáb zároveň informoval o pláne vybudovať skoro dvadsať kontrolných stanovíšť v takzvanej bezpečnostnej zóne okolo hraníc Južného Osetska, ktoré budú strážiť stovky vojakov. Rusko vybuduje v tejto zóne dvojitú líniu stanovíšť, pričom prednú líniu bude strážiť asi 270 vojakov. Plán na vybudovanie bezpečnostnej zóny s kontrolnými stanovišťami podľa agentúry AP dokazuje, že Rusko chce upevniť svoju kontrolu nad Južným Osetskom.
Južné Osetsko technicky zostáva zatiaľ súčasťou Gruzínska, Rusko však už vyhlásilo, že bude akceptovať akýkoľvek štatút, na ktorom sa juhoosetskí lídri dohodnú. Bude to buď vyhlásenie nezávislosti alebo žiadosť o pričlenenie k Rusku.
Abcházsko požiadalo Rusko o uznanie jeho nezávislosti.
Predseda Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Sergej Mironov vyhlásil, že zákonodarcovia sú pripravení uznať nezávislosť separatistických regiónov Abcházska a Južného Osetska.
Podľa Európskej Komisie pre Rusko-gruzínsky konflikt už ušlo zo svojich domovov 124 tisíc ľudí a v Gruzínsku vzniklo 672 stanových táborov, kam sa uchýlili.
21. augusta sa začal postupný odsun ruských vojsk z územia Gruzínska (mimo Južného Osetska a pravdepodobne aj Abcházska).
22. augusta, 17:50 ukončila Ruská armáda sťahovanie svojich jednotiek z územia Gruzínska. Informoval o tom Generálny štáb Ruskej armády prezidenta Medvedeva, čím Rusko splnilo sľub svojho prezidenta, že armáda sa stiahne do piatka večera.
Gruzínske zdroje úplné stiahnutie popierajú, čo čiastočne potvrdili aj francúzsky a americký prezident. Podľa gruzínskych zdrojov časť bojových jednotiek na území Gruzínska zmenila svoj štatút na mierové sily a začala s budovaním kontrolných bodov v tzv. nárazníkovej zóne okolo Južného Osetska podľa mierovej dohody roku 2001. Táto zóna pretína v dvoch miestach aj životne dôležitý ťah medzi Tbilisi a čiernomorským pobrežím - diaľnicu blízko dedín Agara a Šavešebi.
26. augusta po odporúčaní oboch komôr ruského parlamentu ruský prezident Dmitrij Medvedev oficiálne uznal nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Proti tomuto kroku okrem Gruzínska protestovali aj USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a ďalšie štáty.

Záver
Rusko bolo na vojnu pripravené a po zničení elitných vojenských síl gruzínskej armády si nenechalo ujsť príležitosť na zničenie kompletnej gruzínskej armády aj obranných štruktúr. Sotva teda možno tvrdiť, že reakcia Ruska bola umiernená a sledovala humanitárne účely, ale po vyhlásení nezávislosti Kosova a avizovanej americkej snahe o umiestnenie radaru v českých Brdech zrejme Moskva usúdila, že pokiaľ iba rozpráva, tak ju nikto neberie vážne- Rusko nepovažovalo svoju medzinárodnú pozíciu za dosť silnú, aby si mohlo dovoliť umiernenú reakciu. Možno vyšlo z tohto konfliktu ako víťazná krajina, ale kvôli porušeniu územnej suverenity Gruzínska vstupom ruských vojsk mimo územia Abcházska a Južného Osetska, nasadením leteckej kazetovej munície v husto obývaných lokalitách a toleranciou rabovania juhoosetských milícii vyšlo z konfliktu s rovnako pošpinenou reputáciou, ako Gruzínsko.

Galériu k článku o rusko-gruzínskej vojne nájdete tu.